Ryby
PIRAŇA
Ako každý vie, ryby druhu piraňa sú veľmi známe z televízie pre ich agresivitu a hlad za všetkým, čo sa pohne vo vode. V televízii sú ukazované ako kruté a nemilosrdné netvory. Takže prečo ich ľudia chovajú? Nie sú to iba nejakí kriminálnici, ktorí hádžu svoje obete do nádrže s piraňami aby zakryli stopy svojho činu? Nie každý vie, že pirane napádajú všetko vo svojom okolí iba ak sú hladné, alebo ak niečo krváca. Takže zvyčajne skúsený a múdry akvarista nebude ani pohrýzeny, ani zjedený (je to iba mýtus, že pár piráň môže zjesť celého človeka). Ich útoky v prírode voči ľuďom sú veľmi zriedkavé. Domorodci z lokalít, kde žijú pirane, ževraj plávajú v rovnakých vodách s piraňami bez toho, aby mali nejaké zranenia. Ale dnes takéto plavby nie sú odporúčané, kvôli zmenám v životnom prostredí všade na svete. Tieto zmeny spôsobujú aj zmeny v správaní rýb a môžu sa správať menej vypočítavo. Vo všeobecnosti, ak majú málo jedla, sú agresívnejšie a aj k ľuďom. Napriek všetkému nie sú žiadne dôkazy o zabití človeka piraňou. Jedine ak mŕtvy človek spadol do vody, alebo ak sám vo vode zomrel a neskôr bola jeho mŕtvola zjedená. Vedeli ste, že tieto ryby sú ilegálne v niektorých štátoch Ameriky? Je to v štátoch s teplou klímou, podobnou ich prirodzenému prostrediu. Nezodpovední chovatelia by sa mohli chcieť zbaviť rýb a hodiť ich do rieky, kde by pravdepodobne zničili celý prirodzený ekosystém, lebo oni by nemali prirodzených nepriateľov a lovili by všetko.
DELFÍN
Obýva plytké pobrežné vody, útesy, mangrovové močiare aj ústia riek. Pláva pomaly a živí sa hlavne húfovými rybami. Má 27-38 párov pahýľovitých zubov v každej čeľusti. Tento delfín vytvára zoskupenia pozostávajúce aj z 25 jedincov, často sprevádza ľudí, sleduje rybárske člny a loví vyplašené ryby alebo ryby pobrežných sietí. Niekedy si vyberá úlovok priamo zo sietí. Veľmi sa podobá na druh Sousa plumbea, ktorý žije v Indickom oceáne, a Sousa chinensis z pobrežia západného Pacifiku. Delfín kamerunský je bridlicovosivý, naspodku svetlý. Indooceánsky druh je väčší a tmavší, s modročiernymi škvrnami. Jedince z oblasti Číny sú menšie, takmer ružové, so sivými škvrnami okolo hlavy a očí a chrbtová plutva nie je na zadnom okraji vykrojená.
- Dĺžka: 2,4-2,8 m
- Hmotnosť: 280 kg
- Výskyt: Východný Atlantik
- Sociabilita: Skupina
- Status: Miestami bežný
- Biotopy výskytu: Tečúce vody a pobrežné vody
KOSATKA DRAVÁ
Kosatka (lat. Orcinus) je jedným z 34 rodov čeľade delfínovitých, ktorého predstaviteľom je kosatka dravá. V slovenčine sa rodové meno kosatka používa aj pre kosatku čiernu (Pseudorca crassidens), ktorá však v skutočnosti nepatrí do rovnakého rodu. V roku 1984 bol na základe prieskumu popísaný nový druh kosatka južná (Orcinus glacialis), ktorá je menšia a živí sa iba rybami. Väčšina vedcov ho však označuje iba za regionálny poddruh. Podľa najrozšírenejšieho názoru je kosatka dravá jediným druhom rodu Orcinus. Rovnako ako u vorvanieho rodu Physeter, je Orcinus rodom s jedným rozšíreným druhom (tzv. monotypický druh) bez priamych príbuzných z kladistického uhlu pohľadu, takže paleontológovia veria, že kosatka je hlavným kandidátom na druh s anagenetickou evolučnou históriou – teda druh, ktorý sa vyvíjal od predkov k potomkom bez rozdelenia línie. Pokiaľ by mali pravdu, robilo by to kosatku jedným z najstarších druhov veľrýb, aj keď nie až tak starou ako samotný rad, ktorého vek môže byť až 50 miliónov rokov.
VEĽRYBA BISKAJSKÁ
Veľryba biskajská alebo veľryba čierna (lat. Eubalaena glacialis) je druh veľryby.
- Dĺžka: 13-17 m
- Hmotnosť: 40-80 ton
- Výskyt: Vody mierneho a subpolárneho pásma
- Sociabilita: Rôzna
- Status: Ohrozený
- Biotopy výskytu: Otvorené more a oceán
VEĽRYBA GRÓNSKA
Veľryba grónska (lat. Balaena mysticetus) je ohrozený druh veľryby. Dorastá do dĺžky 14-18 metrov a váhy 50-60 ton. Vyskytuje sa v arktických a subarktických vodách, obýva otvorené moria a oceány v polárnych oblastiach.
VEĽRYBA JUŽNÁ
Veľryba južná (Eubalaena australis, syn. Balaena antarctica, Balaena antipodarum) je veľryba dorastajúca do dĺžky 15 metrov, váži približne 40 ton. Nemá chrbtovú plutvu. Samec dosahuje dĺžku 13-15m a samica až 16m, pričom mláďa má pri narodení dĺžku 3-5m od úst ku chvostu. Na hlave sa im tvoria tukové výrastky podobné mozoľom. Tieto mozole sú u každej veľryby špecifické a jedinečné, pretože počas ich života sa nemenia. Podľa nich sa dajú jedince od seba odlíšiť, a tak slúžia podobne ako odtlačky prstov u človeka na ich identifikáciu. Vo vnútri úst majú na hornej čeľusti 260 skostnatených fúzov, ktoré nazývame kostice. Kostice sú cca 2.5m dlhých, cez ktoré filtrujú potravu. Krill je ich hlavnou potravou. Hlava veľryby južnej je porastená parazitujúcimi kôrovcami podľa ktorých sú vedci schopní určiť ich vek. Veľryby južné žijú medzi 20 a 60 stupňom zemepisnej šírky. Napriek svojmu menu sú dva druhy: severné a južné, ktoré sa navzájom nemiešajú, pretože neprekračujú rovníkové oblasti. Nachádzajú sa v Severnom Atlantiku, Severnom Pacifiku, na juhu Indického oceána, v južnom Atlantiku a aj v časti južného Pacifiku. V dôsledku lovu bola ich populácia zredukovaná až o 90% oproti stavom na začiatku 19.storočia. V súčasnosti žije len asi 8000 kusov. Lov silne ovplyvňuje ich populáciu, pretože ide o pomaly plávajúcu rybu, ktorej telo ostáva na hladine dokonca aj po smrti. Preto ich v minulosti s obľubou lovili. Telo dospelého jedinca obsahuje až 7200 litrov oleja. Tieto veľryby majú mláďa len raz za 3 roky, a aj preto sú chránené zákonom a od roku 1984 patrí medzi ohrozené druhy.
ŠŤUKA SEVERNÁ
Latinský názov: Esox lucius
Český názov: Štika obecná
Lovná miera: 60cm
Doba hájenia: 1.1.- 31.5.
Čeľaď: šťukovité
Dĺžka života: 25 rokov
Žije v severných vodách Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Nájdeme ju v celej Európe okrem Pyrenejského polostrova, južnej časti Talianska a časti Balkánskeho polostrova. Obýva aj vody v Ázii a v severnej Amerike. U nás je vo väčšine vôd. Je veľmi prispôsobivá. V tečúcich vodách sa s ňou môžeme stretnúť od ústia až po horné úseky tokov, max. do 700m n. m., v stojatých vodách aj ramenách s výnimkou vysokohorských vôd a nádrží s nízkymi hodnotami pH. Uprednostňuje stojaté a pomaly tečúce vody, v ktorých sa zdržiava v zárastoch vodných rastlín a nehybne striehne na korisť. Veľakrát ju stretnete spolu so sumcom a ostriežom na jednom stanovišti. Má valcovité, silne pretiahnuté telo, dlhú hlavu a hlboko rozštiepené ústa. Na spodnej čeľusti má silné, nerovnako veľké zuby. Opotrebované zuby sa postupne vymieňajú. Zuby má aj na iných kostiach, sú však menšie a zahnuté hrotmi dozadu. Šupiny sú malé, pozdĺžne, oválne a pevne zarastené do kože. Sfarbenie je veľmi variabilné. Chrbát býva hnedozelený, brucho biele až nažltlé. Telo býva pokryté nažltlými škvrnami, na bokoch sú niekedy tmavšie zvislé pruhy. Chrbtová plutva je posunutá dozadu nad análnu plutvu. Šťuka severná rastie veľmi rýchlo a dosahuje dĺžku až vyše 1,5m a hmotnosť 35kg. Šťuka sa po vyliahnutí živí krátky čas planktónom. Už od veľkosti 15mm je schopná loviť larvy vodného hmyzu. Keď dosiahne dĺžku asi 50mm, začína sa živiť takmer výlučne rybami. Za nepriaznivých podmienok, pri nedostatku mlade iných druhov rýb, rastú šťuky veľmi nerovnomerne. Rozdiely vo veľkosti rovnakovekých šťúk sú značné. Menšie jedince sú potom ľahkou a vítanou korisťou väčších. Pri šťukách sa teda bežne vyskytuje kanibalizmus. Pritom šťuka môže byť kanibalom už od veľkosti 21mm, častejšie však až od 100mm. Neresí sa skoro na jar v mesiacoch marec – apríl, hneď po roztopení ľadu, pri teplote okolo 3 až 6°C. Pohlavne dospieva v prvom až treťom roku. Šťuky sa vytierajú v pároch na pobrežné porasty. Vtedy tiahne do celkom plytkých vôd a stáva sa tak ľahko dostupnou korisťou pytliakov. Je cennou športovou rybou. Má hospodársky význam ako prirodzený regulátor premnožených populácií burinných rýb. Má chutné mäso.