ZVIERATÁ A DIVY SVETA

Gepard (lat. Acinonyx) je rod z čeľade mačkovité. Jeho jediným zástupcom je druh gepard štíhly(lat. Acinonyx jubatus). Je najrýchlejší cicavec na svete. Pružná chrbtica sa mu pohybuje hore a dole. Zadné končatiny pri rýchlom behu dopadnú na zem skôr ako predné. Gepard dosahuje v behu na krátku vzdialenosť rýchlosť 110 km za hodinu. Takýto rýchly beh je pre geparda veľmi vyčerpávajúci a gepard sa rýchlo rozhorúči. Asi po 400 metroch si musí oddýchnuť. Gepard ako jediný z cicavcov beží za korisťou. Dĺžka tela sa pohybuje v rozmedzí 115 až 135 cm, váha v rozmedzí 40 až 65 kg. Pôvodne areál geparda zahŕňal Afriku, Arabský polostrov, Blízky východ a Indiu. V súčasnosti sa vyskytuje predovšetkým v strednej, západnej a južnej Afrike. V Ázii už takmer vymizli, gepard stredoázijský je s najväčšiou pravdepodobnosti vyhubený, gepard indický je kriticky ohrozený. Malá populácia (max. 200 jedincov) snaď ešte prežíva v nedostupných oblastiach Iránu a Pakistanu. Najväčšia populácia gepardov žije v Namíbii, 2 000-3 000 jedincov.

                                                                              JAGUÁR

Jaguár americký alebo jaguár (Panthera onca) je najväčšia americká mačkovitá šelma. Je to samotársky lovec, živí sa kapybarami, najväčšími žijúcimi hlodavcami, prasatami pekari, ale tiež rybami, malými aligátormi, korytnačkami, domácim zvieratstvom a menšími druhmi kopytníkov. Po tigrovi a levovi je jaguár tretia najväčšia mačkovitá šelma na svete. Dorastá do dĺžky 100, vo výnimočnom prípade aj 180 centimetrov, k tomu treba prirátať 40-70 centimetrov dlhý chvost. V kohútiku býva vysoký až 1 meter. Je oveľa pevnejší a mohutnejší než leopard, iba jeho chvost je o poznanie kratší ako u jeho africko-ázijského príbuzného. Jeho hmotnosť sa pohybuje medzi 70 (u samíc) a 110 kg (samec). Obvyklá farba je jasno zlatožltá, niekedy prechádza do červena s čiernymi prstencovými škvrnami (rozetami), niekedy obkľučujúcimi malé škvrnky. Tieto škvrny sú oveľa väčšie než má leopard. Ako aj pri leopardovi môžeme dosť často pozorovať u neho melanickú formu. Prejavuje sa celou čiernou kožou, ale pri dobrom osvetlení sú na koži badateľné tmavšie škvrny. V dažďovom lese žijúce jaguáre sú menšie a najčastejšie s tmavším farebným odtieňom, ako ich príbuzní na otvorených savanách. Pohlavnú dospelosť dosahuje v troch rokoch, samica po zhruba stodennej brezosti rodí jedno až štyri mláďatá, z ktorých však do dospelosti dorastú maximálne dve. Hlavnou oblasťou jeho výskytu je amazonský dažďový les. Ale okrem toho sa jaguár vyskytuje v temer celej Južnej a Strednej Amerike, od Mexika až po Argentínu. Začiatkom 20. Storočia sa vyskytoval ešte aj na juhozápade USA, ale vplyvom rozširovania ľudského osídľovania krajiny sa stal zriedkavým a okolo roku 1950 bol celkom vyhubený. Na život uprednostňuje tropický dažďový les, predsa však občas žije tiež v buši, alebo savane zarastenej stromami, húštinami, alebo trstinou. Jaguár je samotárske suchozemské zviera. Jeho revír je v závislosti na výskyt potravy veľký asi 25 až 150 km². K inému pohlaviu sa priblíži iba v období párenia. Kvôli svojej ťažkej telesnej konštrukcii sa nemôže dobre šplhať, ale je dobrým plavcom. Skúmaním pomocou rádiometrie sa zistilo, že jaguáre sú aktívne aj cez deň. Strávia však 40-50% dňa nečinnosťou. Jaguár korisť vysliedi, pomaly sa k nej priblíži, alebo striehne a čaká na mieste.Potom po krátkom behu zabije korisť úderom laby a strhne ju na zem. Jaguáre sú jediné mačkovité šelmy, ktoré zabíjajú prehryznutím hlavy a nie krku. Ich korisť sa skladá z jeleňov, svíň pekari, tapírov a kapybár. Zvieratá žijúce na stromoch, ako opice a leňochody sa málokedy stávajú ich korisťou. Kde je možné loviť vo vode, uspokojí sa jaguár aj rybou, ale i menším kajmanom. Pre zmenšovanie svojho životného priestoru a postupu človeka a jeho hospodárenia napáda tiež často dobytok. Ak je v tiesni, zaútočí i na človeka. Vedci zistili, že jaguár žerie vlastne všetko, čo môže chytiť. V žalúdkoch mŕtvych jaguárov našli ostatky 85 rôznych druhov zvierat. Čas párenia jaguára pretrváva celý rok . V severných oblastiach rozšírenia je obmedzená v dobe od konca novembra do konca januára. Po období brezivosti, ktoré trvá asi sto dní privedie samica najčastejšie v apríli alebo júni na svet až štyri mláďatá. Rodia sa slepé so zreteľne strakatou srsťou. Mladé vychováva predovšetkým samica, ale pri výchove bol pozorovaný aj samec. Po šiestich týždňoch je potomstvo približne také veľké ako domáca mačka a začína nasledovať svojich rodičov na potulkách. Mláďatá opustia matku približne vo veku jedného alebo dvoch rokov. Vo veku približne troch rokov jaguár pohlavne dospieva. Doba života je v priemere 10 - 12 rokov v divočine a 20 - 22 rokov v zajatí. Jaguár a puma sa často nachádzajú v rovnakom teritóriu. Kde toto tak je, lovia pumy skôr malé zvieratá, nechodia do blízkosti vodných plôch a konkurencii jaguára sa vyhýbajú, preto nie sú si navzájom nebezpečné.

                                                                             PUMA

Puma americká alebo iba puma (Puma concolor) je mäsožravec z čeľade mačkovité. Je známa aj pod menom horský lev, kuguár, v Severnej Amerike aj panter (ale panter označuje aj leoparda a podobne). Aj keď je väčšia ako niektoré „veľké mačky“, má bližšie k menším mačkovitým. Srsť je prevažne jednoliato hnedožltá. Puma vydáva veľa zvukov, vrátane vresku pripomínajúceho ľudský výkrik. Tento zvuk vydáva pri dvorení, ale nevie revať. Puma je prekvapivo prispôsobivý živočích, žije v rôznych prostrediach, od tropických dažďových pralesov, vysokých horstiev, ihličnatých lesov až po púšte. Základnú stravu tvoria v mnohých oblastiach myši, potkany, králiky a zajace, ale príležitostne loví aj iné veľké živočíchy; puma len zriedkavo konzumuje zdochliny. Mláďatá sa rodia hlavne vo februári až septembri. Vo vrhu bývajú 2-3 mláďatá (rozsah 1-6) a gravidita trvá okolo 92 dní. Pumy majú dlhé, svalnaté zadné nohy prispôsobené na mohutné skoky. Pumine laby sú v pomere k telu veľké.

                                                                         LEV PÚŠŤOVÝ

Lev púšťový alebo len lev (lat. Panthera leo) je cicavec z čeľade mačkovitých. Lev sa od iných mačkovitých šeliem odlišuje krátkou priliehavou srsťou a koncom chvosta, kde má dlhú srsť. Už na prvý pohľad vidieť pohlavný dimorfizmus. Samce sa od samíc líšia mohutnou hlavou, krk a hruď majú pokrytú krásnou hrivou hnedej farby. Srsť dospelého leva je plavožltohnedá alebo červenohnedá. Hriva samcov býva tmavšia. Lev púšťový je rozšírený v savanách a stepiach Afriky na juh od Sahary a v severozápadnej Indii. Lev sa môže živiť napr. antilopami, zebrami, žirafami, byvolmi a mláďatami slona, hrocha a gorily, lebo dospelé jedince sú pre leva nebezpečné. Keď vo voľnej prírode nenájde potravu môže zájsť až k obydliam ľudí. Väčšinou lovia samice v skupinách s mladými levmi. Najradšej lovia v močarinách. Ulovenú potravu zjedia všetci spolu. Samica je tehotná 100 až 120 dní. Táto levica odíde od skupiny. Potom si nájde skrýšu, kde porodí 4 až 6 mláďat. 3 až 5 mláďat sa dožije 3 roky. Levica, ktorá kojí mláďatá, potrebuje denne skonzumovať až 6 kg mäsa. Keď levica privedie svoje mláďatá do skupiny, ostatné levy ich prijmú medzi seba.

• Dĺžka:140 až 250 cm
• Dĺžka chvostu: 90 až 105 cm
• Výška:100 až 130 cm
• Hmotnosť:lev 120 až 250 kg, levica 120 až 175 kg

                                                                   LEOPARD SNEŽNÝ

Leopard snežný (Uncia uncia alebo Panthera uncia), nazývaný aj irbis vrchovský je mačkovitá šelma s dlhou vlnatou srsťou. Preferuje horské oblasti a hornaté stepi, skalnaté krovinaté planiny a otvorené ihličnaté lesy vo výškach do 5 000 m n. m. Má podobne širokú škálu potravy ako leopard škvrnitý. Dokáže zdolať aj jaka alebo somára, no zväčša loví menšie druhy – divé ovce, kozy, svište, pískavky, zajace a vtáky. V jednom vrhu máva 4-5 mláďat. Leopard snežný je prenasledovaný pre kožuch a za útoky na dobytok. Je zaradený do zoznamu ohrozených druhov. Odľahlé horské oblasti v strednej Ázii, ktoré sú domovom tejto šelmy, znemožňujú presnejšie stanoviť početnosť populácie.

• Dĺžka: 1 – 1,3 m
• Chvost: 80 – 100 cm
• Hmotnosť: 25 – 75 kg
• Výskyt: Str. j. a v. Ázia
• Sociabilita: Samotár
• Status: Ohrozený
• Biotopy výskytu: Pohoria a skalné útesy

                                                                       LIGER

Liger je jedinečný druh mačkovitej šelmy, ktorý vzniká skrížením samca leva(♂) a samice tigra(♀). Tento cicavec dosahuje oproti tigrom i levom relatívne veľkých rozmerov (až 3m pozdĺž tela a hmotnosť 300kg). Výzor má podobný obom druhom. Najčastejšie je hnedo-žltý ako jeho otec, lev, a má o niečo slabšie viditeľné tigrie pruhy ako ich pôvodca; pôsobí mohutne. V prípade skríženia samice leva(♀) a samca tigra(♂) sa takýto živočích nazýva tigon. Tento cicavec je pre zmenu zväčša menší a ľahší ako obaja jeho rodičia.

                                                                      TIGER BENGÁLSKY

Tiger bengálsky alebo Kráľovský bengálsky tiger (lat. Panthera tigris tigris) je tigrí poddruh pôvodom z Indie, Bangladéša, Nepálu a Bhutánu. Bol klasifikovaný ako ohrozený podľa IUCN, pretože jeho populácia sa odhaduje na menej ako 2500 jedincov a klesá. Bengálsky tiger je napriek tomu najpočetnejší tigrí poddruhuh - populácia sa odhaduje na 1706 v Indii, 200 v Bangladéši, 155 v Nepále a 67 až 81 v Bhutáne. Bengálsky tiger je národné zviera Bangladéša. Tigris Panthera je národné zviera Indie. Najväčšie sústredenie tigra je v hustých mangrovových močiaroch v oblasti Sundarbans, kde žije asi 500 jedincov. Tiger dosahuje dĺžku 1,4 - 2,8 metra, v kohútiku meria 90-100 centimetrov, váži okolo 220 kg. Počet mláďat je 1-6, obyčajne to bývajú 3-4 mláďatá na jednu matku. Jeden samec môže mať 3-4 samice, čo zaleží od veľkosti jeho územia a počtu samíc na ňom. O mláďatá sa stará len matka, otec ich príde len z času na čas pozrieť. Mláďatá až do dvoch rokov žijú s matkou. V prvých troch mesiacoch sa živia len materským mliekom, potom prechádzajú na mäso, ktoré im loví matka. O niekoľko mesiacov neskôr sa začínajú hravou formou učiť loviť - matka im predhadzuje vopred zneškodnenú korisť, ktorú majú usmrtiť. Na lov sa vydávajú po dovŕšení prvého roku života, a to len pod dozorom matky, ktorá na nich dozerá ďalší rok. Keď majú mladé tigre dva roky buď odchádzajú od matky samé alebo ich matka vyženie, keď sa pripravuje na ďalší vrh. Samice si hľadajú teritórium blízko svojej matky, zatiaľčo samce sa vydávajú na dlhšie putovanie. Najčastejším zdrojom potravy tigrov v Sundarbanse je axis škvrnitý, ale nepohrdne ani divou sviňou či sambarom. Tiger na rozdiel od svojej koristi vie aj dobre plávať.

                                                                     TIGER DŽUNGLOVÝ

Tiger džungľový alebo tiger pruhovaný alebo tiger pásavý (Panthera tigris) alebo jednoducho tiger je cicavec z čeľade mačkovité (Felidae). Jedna zo štyroch veľkých mačiek rodu Panthera. Telo je zo strán sploštené a štíhle, je to evolučné prispôsobenie sa životu v hustých lesných a pralesných porastoch. Tak isto jeho zafarbenie, ktoré je na prvý pohľad veľmi nápadné, robí tigra v prírode takmer neviditeľným a napodobňuje hru svetla a tieňov prelínajúcich sa rastlinstvom. Pohlavné rozdiely sú hlavne vo veľkosti. Samice sú až o jednu tretinu menšie než samce. Hlava samcov je mohutnejšia a širšia a má výraznejšiu a predĺženejšiu srsť na tvári. Tigre obývajú lesnaté prostredia od tropických oblastí dažďových pralesov až po sibírsku tajgu, kde v zime klesajú teploty pod –30 až –40 °C. S vysokou snežnou pokrývkou. Vystupujú do 3 000 – 4 000 metrov nad morom. Na stromy tigre nešplhajú, alebo iba v zriedkavých prípadoch, iba si na nich obrusujú pazúry. Na rozdiel od iných mačkovitých šeliem tigre milujú vodu a radi sa v nej kúpu. Vedia výborne plávať a sú schopné prekonávať aj niekoľko kilometrové prekážky. Teritórium tigra môže mať niekoľko stoviek ale aj tisíce km2, každý jedinec má svoje teritórium v ktorom nestrpí prítomnosť iného zvieraťa (dravca, konkurenciu). Teritória samcov však susedia s niekoľkými teritóriami samíc. Svoje teritórium si označujú močom, výlučkami potných žliaz a odieraním kôry zo stromov. Tigre žijú samotársky, iba v období rozmnožovania sa na niekoľko dní obe pohlavia stretávajú, ale po spárení sa vracajú späť do svojich teritórií. K rozmnožovaniu môže dochádzať po celý rok, ale väčšina pôrodov prebieha práve na jar. Gravidita trvá 93 – 110 dní. Samice rodia vo vhodných úkrytoch, ktoré vznikajú z vyvrátených stromov alebo pod skalnými prevismi väčšinou 2 až 3 mláďatá. Výnimočne ich však môže mať až šesť. Tie sú slepé, oči sa im otvárajú až v treťom týždni. Samica ich kojí až pol roka. Mláďatá ostávajú so svojou matkou až dva roky, kedy sa učia loviť a naplno využívať svoje vrodené inštinkty. Po tomto období sa mláďatá osamostatňujú. Väčšina mláďat sa však dospelosti nedožije. Pohlavne dospievajú v treťom roku života. Vo voľnej prírode sa dožívajú cez 20 rokov. Tiger je výborný lovec, veľkú časť jeho potravy tvoria divoké prasatá, jelene, antilopy a iné väčšie kopytníky. Ku koristi sa zakráda alebo na ňu striehne v úkryte a potom z blízka vyrazí, ale jeho úspešnosť nieje veľmi vysoká, udáva sa, že úspešný je každý desiaty lov. Väčšie zvieratá chytí mohutnými špičiakmi za krk a labami ich strhne na zem, kde im zlomí väz, alebo ich uškrtí. Korisť potom odtiahne do úkrytu, kde sa k nej ešte niekoľko dní vracia. Na jeden krát je schopný požiť až 30 kg potravy, ktorú potom trávi niekoľko dní. V dobe krízy požíva aj menšie živočíchy ako sú hlodavce, obojživelníky a dokonca aj hmyz. Na lov vychádza za včasného rána alebo v podvečer, ale na miestach kde nieje prenasledovaný vychádza z úkrytu aj cez deň. V prírode tiger nemá prirodzených nepriateľov, okrem človeka. Výnimočne sa môže stať obeťou rôznych psovitých šeliem (napr. vlk) . Dostatočne veľká svorka týchto asi 15 kilogramov vážiacich psovitých šeliem dokáže tigra uštvať. Sám si z veľkých zvierat netrúfne iba na slona a na nosorožca.

• Hmotnosť: 65 – 300 kg
• Dĺžka tela: 140 – 280 cm
• Dĺžka chvostu: 60 – 85 cm
• Výška v kohútiku: 125 cm